Ruský prezident Vladimír Putin dnes v televíznom prejave k národu oznámil, že je nevyhnutné uznať nezávislosť „ľudových republík“ vyhlásených v roku 2014 proruskými separatistami v Donbase na východe Ukrajiny. Televízia vzápätí ukázala, ako šéf Kremľa podpisuje príslušné dekréty a tiež dohody s vodcami Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky. Tieto dokumenty podľa pozorovateľov majú Rusku poslúžiť ako právny základ pre vyslanie vojakov do Donbasu.
Uznanie separatistických regiónov dnes prezidentovi odporučila jeho bezpečnostná rada, ktorej členmi sú kľúčoví ruskí predstavitelia vrátane premiéra, ministrov obrany a zahraničia, predsedov oboch komôr parlamentu či šéfa rozviedky. Prezidentovo rozhodnutie majú v utorok potvrdiť obe komory ruského parlamentu, uviedol podpredseda ruskej snemovne Pjotr Tolstoj.
Poľský denník Gazeta Wyborcza na svojom webe upozornil, že je otázkou, akú podobu chce Rusko vtlačiť pseudoštátom pri svojich hraniciach, a že dôležití ruskí politici sa domáhajú, aby zahŕňali celú Doneckú a Luhanskú oblasti, čo by predstavovalo trikrát väčšie územie, než teraz separatisti kontrolujú . „Znamenalo by to, že by sa Ukrajina musela zrieknuť napríklad Mariupolu a jej armáda by sa musela stiahnuť 100 kilometrov na západ,“ napísal denník s tým, že na to žiadny ukrajinský politik nepristúpi.
Podpisovému aktu v Kremli predchádzal Putinov bezmála hodinový prejav, ktorý začal rekapituláciou ukrajinských dejín. Putin zdôraznil, že juhovýchod dnešnej Ukrajiny, kde sa nachádzajú územia ovládané povstalcami, „býval historicky súčasťou Ruska“, a že „súčasná Ukrajina bola úplne vytvorená Ruskom, ruskými komunistami“.
Vodca ruských boľševikov Vladimír Iľjič Lenin a jeho súdruhovia tak podľa Putina robili „na účet Ruska, odtrhnutím historických ruských území“, a to aj s ruským obyvateľstvom. „Na prvý pohľad sa to zdá šialenstvom, ale boľševicu sa chceli udržať pri moci doslova za každú cenu,“ tvrdil Putin s tým, že podobne postupovali aj Leninovi nasledovníci Josif Stalin, a predovšetkým Nikita Chruščov, ktorý k Ukrajine pripojil Krym. „Sovietska Ukrajina vznikla v dôsledku boľševickej politiky, tvorcom Ukrajiny je Lenin,“ zdôraznil prezident. Kyjevu zároveň odkázal, že „dekomunizácia“ v tomto zmysle Rusom plne vyhovuje, ale „nezastavíme sa v polovici cesty“. Niekoľkokrát tiež zopakoval, že Ukrajine chýba tradícia vlastnej štátnosti.
Rusko podľa Putina aj so samostatnou Ukrajinou po rozpade Sovietskeho zväzu vždy spolupracovalo čestne, s prihliadnutím na ukrajinské záujmy. Susedom podľa neho poskytlo pomoc rádovo stoviek miliárd dolárov. Ale Ukrajinci podľa ruského prezidenta chceli všetky práva a privilégiá, ale nič na oplátku neposkytli, a naopak sa dopúšťali „krádeže plynu“. Nakoniec v Kyjeve „krajný nacionalizmus čoskoro dosiahol podobu neonacizmu“. Civilizačný výber Ukrajiny v prospech Západu má podľa Putina jediný cieľ: uchovať v západných bankách miliardy, ktoré oligarchovia ukradli prostým Ukrajincom.
Tézu o radikáloch pri moci a terore a pogromoch v ukrajinských mestách Putin dokladal prípadom upálenia desiatok proruských aktivistov v Dome odborov v Odese na juhu Ukrajiny v máji 2014. „Majdan (kyjevské námestie, kde sa na prelome rokov 21 proruskému prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi) nepriblížil Ukrajinu k demokracii, ale zaviedol do slepej uličky,“ tvrdil s tým, že kríza vyhnala šesť miliónov Ukrajincov do cudziny, kde si hľadajú obživu. A to aj preto, že ich krajania premrhali nielen to, čo získali za Sovietskeho zväzu, ale aj za cárskeho Ruska.
Putin Ukrajinu označil za americkú kolóniu s bábkovým režimom
Ukrajinu vykreslil ruský prezident ako americkú kolóniu s bábkovým režimom, ako krajinu, kde sú Rusi utláčaní a prenasledovaní. Zároveň Ukrajinu obvinil z prípravy bojových operácií a teroristických akcií proti Rusku, aj z toho, že sa vraj chystá vyzbrojiť sa jadrovými zbraňami. „Nemôžeme nereagovať na toto nebezpečenstvo,“ zdôraznil. Ukrajinská stratégia podľa Putina počíta so zatiahnutím ďalších štátov do stretu s Ruskom, v krajine „sú prakticky nepretržite vojská NATO“ a „USA pristúpili k ovládnutiu ukrajinského územia ako budúceho bojiska“.
